V intenciách výzvy Rady vysokých škôl Slovenskej republiky zo dňa 16.10.2020 na zaujatie stanoviska k Národnému integrovanému reformnému plánu „Moderné a úspešné Slovensko“, sa k tomuto zásadnému dokumentu, predstavenému Ministerstvom financií Slovenskej republiky, vyjadruje aj Akademický senát Podnikovohospodárskej fakulty Ekonomickej univerzity v Bratislave so sídlom v Košiciach (ďalej len „Akademický senát PHF EU“).
Ako vyplýva z vízie plánu „Moderné a úspešné Slovensko“, táto identifikuje hlavné reformné politiky a investície, vedúce k nevyhnutným zmenám v ekonomike a v spoločnosti, oblasť vzdelávania, reformy financovania a riadenia vysokých škôl nevynímajúc.
Jej obsah je nesporne silne poznačený autorstvom analytikov a odborníkov z verejného sektora na základe zadania vlády SR a pripomienkovaním mnohých expertov z mimovládneho a podnikateľského prostredia.
Je na škodu, že tak zásadné reformné opatrenia sa až následne v takejto podobe predkladajú na diskusiu akademickej obci vysokých škôl, a to v čase, keď je činnosť viacerých akademických a študentských inštitúcií a združení obmedzená pandémiou COVID-19.
Predovšetkým je potrebné zdôrazniť, že slovenské vysoké školstvo je stálou a aktívnou súčasťou európskeho priestoru vysokoškolského vzdelávania (EHEA) a európskeho výskumného priestoru (ERA). Členstvo slovenských vysokých škôl v EHEA a ich aktívne pôsobenie v ERA znamená presadzovať vo všetkých oblastiach vysokého školstva uplatňovanie princípov a hodnôt, na ktorých sú založené. Kľúčovými hodnotami sú sloboda prejavu, akademické slobody, autonómia vysokých škôl spojená s ich pôsobením v súlade so zodpovednosťou voči spoločnosti, vysokoškolské vzdelávanie orientované na potreby študenta, ktoré mu umožní kultivovať jeho osobnosť a profilovať sa podľa svojich predstáv, rozvíjať svoje danosti a získať zo štúdia maximum pre svoju budúcnosť vrátane zamestnateľnosti, dôraz na mobilitu študentov a zamestnancov a otvorenie sa vysokých škôl smerom k zahraničiu, ale aj smerom k spoločenskej a hospodárskej praxi.
Práve akademická samospráva verejných vysokých škôl so svojím hodnotným a tradičným historickým pozadím je jedinečným prvkom v činnosti vysokých škôl vytvárajúcim potrebnú mieru akademického sebavedomia týchto inštitúcií, ktoré im dodáva potrebnú stabilitu a neopomenuteľný základ v slobodou sa vyznačujúcej tvorivosti.
Právne základy akademickej samosprávy kladie zákon č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o vysokých školách“). Predpokladom stabilizácie uplatňovania akademickej samosprávy v prostredí vysokých škôl je v prvom rade ich charakteristika ako verejnoprávnych inštitúcií so samosprávnou podstatou, ktoré nie sú financované výlučne z prostriedkov štátneho rozpočtu a vlastnia majetok. Tým je daný základný predpoklad uskutočňovania samosprávneho princípu na akademickej pôde.
Štát teda v základných črtách vytvoril nevyhnutné legislatívne predpoklady pre realizáciu samosprávneho princípu na akademickej pôde, pričom do tejto originálnej pôsobnosti by mal zasahovať len prostredníctvom zákonov a im hierarchicky nadriadených normatívnych právnych aktov. Aj keď pre oblasť akademickej samosprávy táto požiadavka nie je legislatívne zakotvená (tak ako pri územnej samospráve podľa čl. 67 ods. 2 a 3 Ústavy Slovenskej republiky), treba pri jej vyvodzovaní vychádzať práve z vyššie načrtnutej podstaty samosprávy, ktorá sa celkom logicky stráca vtedy, ak do jej výkonu je oprávnená zasahovať exekutívna zložka štátnej moci reprezentovaná hlavne štátnou správou.
K tomuto záveru je možné dospieť pri pohľade na vymedzenie reformy financovania a riadenia vysokých škôl v súvislosti so zavedením nového finančného nástroja tzv. „výkonnostnej zmluvy“, nemajúceho oporu v zákone.
Ešte podstatnejšie a možno povedať, že aj bezprecedentnejšie zásahy zo strany štátnej správy do akademickej samosprávy pod zámienkou efektívnejšieho riadenia univerzít akademický senát vidí v posilnení právomoci správnej rady, v „sprofesionalizovaní“ obsadzovania riadiacich pozícií v škole (rektor, kvestor, dekan) formou výberových konaní s definovanými nárokmi na uchádzačov, ktoré vyhlasuje správna rada, v postavení role akademického senátu iba ako konzultačného orgánu.
Týmito snahami deklarovanými v materiáli Národný integrovaný reformný plán, evokujúcimi návrat k totalitnému, spolitizovanému riadeniu vysokých škôl, je priamo zasahované do samosprávnej pôsobnosti verejnej vysokej školy spôsobom, ktorý nemá žiaden právny základ.
Je potrebné zdôrazniť, že Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR v súvislosti s ostatnou novelou zákona o vysokých školách uviedlo, že akceptuje rozhodnutie zákonodarneho zboru, ktorý upravil podmienky opakovaného funkčného obdobia rektorov, dekanov, prorektorov a prodekanov. Rektora verejnej vysokej školy a dekana fakulty naďalej volí akademický senát vysokej školy, ktorý je volený akademickou obcou. Spôsob voľby členov senátov, ich zloženie a právomoci sú dostatočnou zárukou, že fakulty a univerzity vedú kompetentní, akademickou obcou rešpektovaní a uznávaní riadiaci odborníci.
„Otvorenie možnosti opakovaného funkčného obdobia môže viesť k profesionalizácii týchto pozícií, keď nebudú zastávané ako dočasné, čo má potenciál skvalitniť a zefektívniť fungovanie inštitúcií. Súčasne to zamedzí obchádzaniu zákona, ktoré sa pre toto obmedzenie viackrát stalo“, dodal rezort školstva.
V okolnostiach prípadu, analyzujúc predložený reformný plán, akademický senát uvádza, že nič nie je ľahšie, ako krehký celok akademickej samosprávy oklieštiť a tým znehodnotiť tak, ako je uvedené v predmetnom pláne. Príklady z praxe súkromných škôl, kde je tento prístup zavedený už niekoľko rokov nenaznačujú, že by táto forma riadenia univerzít zvyšovala úroveň vzdelávania, vedy a výskumu, respektíve, že by takto riadené súkromné univerzity napredovali v nejakej merateľnej oblasti kvality oproti verejnoprávnym univerzitám. Na druhej strane je dokázateľné, že súkromné univerzity s touto formou riadenia sa vyznačujú vysokou fluktuáciou pedagogických a vedeckých pracovníkov, ako aj pracovníkov na riadiacich pozíciách. Sú známe prípady, kedy na univerzitách, kde si správna rada volí rektora, bol rektor vymenený trikrát za obdobie 4 rokov.
Na základe uvedeného Akademický senát PHF EU reaguje na výzvu Rady vysokých škôl SR na zaujatie stanoviska k Národnému integrovanému reformnému plánu a v plnom rozsahu podporuje uznesenie Predsedníctva Rady vysokých škôl SR zo dňa 14.10.2020 k Národnému integrovanému reformnému plánu.
Nesúhlasí s celoplošným konštatovaním nízkej kvality vysokých škôl a ich absolventov.
Zásadne nesúhlasí s navrhovanými obmedzeniami akademickej samosprávy a je v plnom rozsahu za zachovanie súčasného stavu.
Zásadne protestuje proti politizácii verejnoprávnych vysokých škôl pridávaním riadiacich kompetencií správnym radám, v ktorých sú len v minimálnej miere zastúpení zamestnanci podieľajúci sa na chode a správe univerzít a najväčšie zastúpenie majú zástupcovia vládnych strán.
Reforma financovania a riadenia vysokých škôl by nemala byť v podstatnom rozsahu smerovaná k riadeniu a zmene systému rozdelenia kompetencií formou centralizácie riadenia a zmeny vzťahov medzi orgánmi akademickej samosprávy verejných vysokých škôl smerom ku konzultačnej role akademického senátu vo vzťahu k rektorovi a presunu kompetencií akademického senátu na správne rady.
Reforma by mala byť zameraná na oblasť financovania v zmysle väčšej podpory vedy a výskumu na Slovensku a zvyšovania transparentnosti prideľovania finančných prostriedkov.
Akademický senát PHF EU je zásadne proti tomu, aby sa funkčné miesta docentov a profesorov obsadzovali odborníkmi, ktorí nespĺňajú vedecké kritériá na získanie vedeckopedagogickej hodnosti docenta alebo profesora. Tieto kritériá sa na príslušných vysokých školách prehodnocujú a približujú medzinárodným podmienkam a profilujú docentov a profesorov pre potreby príslušných fakúlt a univerzít pod dohľadom vedeckých rád. Uvedený návrh eliminuje motiváciu vedeckých pracovníkov k výchove novej generácie.Na druhej strane obmedzenosť počtu miest v danej výskumnej oblasti zníži motiváciu mladých vedeckých pracovníkov v dosahovaní kariérneho rastu v prípade, ak ich jedinou možnosťou kariérneho rastu bude odstránenie svojho mentora a školiteľa z jeho súčasnej pozície. Táto strata motivácie v konečnom dôsledku povedie k zníženiu kvality vysokoškolského prostredia.
Predkladaná reforma je v priamom rozpore s myšlienkami „novembrovej revolúcie“, na základe ktorej bol postavený tento štát a predstavuje tak veľký zásah do samosprávy univerzít, že v prípade, ak táto reforma bude schválená bez dodatočných úprav v zmysle vyššie uvedených pripomienok, Akademický senát PHF EU, ale aj celá akademická obec, ktorú tento senát zastupuje, je pripravená hájiť svoje práva aj vstupom do štrajkovej pohotovosti.
Akademický senát PHF EU preto vyzýva akademické obce univerzít a vysokých škôl, aby prostredníctvom svojich senátov zdvihli svoj hlas proti zámeru prezentovanému v zverejnenom dokumente oklieštiť ich právomoci, dištancovali sa od neho, dali najavo svoj postoj, vyjadrili s ním verejne nesúhlas a podporili zachovanie ich súčasných samosprávnych právomocí.
Akademický senát PHF EU nemá pochybnosť, že všetky akademické senáty jednotlivých vysokých škôl zapojených do širokej diskusie svoj nesúhlas adresovaný kompetentným orgánom v tomto smere podporia. Je presvedčený, že ich hlas by mal v tejto veci zaznieť čo najsilnejšie.
Členovia Akademického senátu PHF EU v Bratislave so sídlom v Košiciach
V Košiciach 27.10.2020
